LafaekNews – Problema disputa rai ne’ebé akontese iha munisípiu Baucau, postu aministrativu venilale, kompostu husi suku tolu(3) mak hanesan Uai-laha Uatu-haco, no Uai-oli, hodi sobu lutu no estragu ponte nomos sunu uma natar nian, to’o oras ne’e husi suku tolu ne’e iha ona konkordánsia atu rezolve liuhusi maneira mediasaun.
Tuir Xefe Suku Uai-Laha, Rafael Gutrres, haktuir, problema ba rai pedasuk ida ne’ebé suku Uatu-Haco no Uai-Laha nia área, hodi halo lutu iha Tikiboro maibe to’o ikus dia 16 abril 2021 ne’e, komunidade husi suku Uai-oli mai estragu no sunu, entaun iha dia 17 abril 2021, lori kedas komunidade na’in 4 ne’ebé halo lutu ne’e ba presta deklarasaun iha eskuadra polisia eskuadra venilale husi tuku 8:00 dader too tuku 3:00 loraik hanesan ne’e rona ema deskuinesidu estragu tan ponte.
“Ida ne’e ita apresenta ona polisía no administradór postu nune’e ita hein prosesu mediasaun bainhira máka marka tempu ita ba, ita kopera ho seguransa, justisa atu bele tuir mediasaun iha postu,” dehan Xefe suku Uai-laha Rafael Guterres liu husi via telefone ba lafaekNews foin lalais ne’e.
Xefe suku hateten, durante komunidade suku Uai-oli halo asaun estragu lutu, komundade husi suku Uatu-Haco ho Uai-Laha nunka halo reasaun.
“Ami Uatu-haco Uai-laha hakruuk ba lei, ami nunka hanoin aat ba sira, tanba ami hakarak buka kooperasaun tanba vila atu rame ne’e presija ema barak, ne’ebé ami nunka hanoin reasaun, hau husu komunidade sira tenke kalma ba buat ne’ebé akontese ita buka atu rezolve,” nia infórma.
Nia dehan, ho problema ne’e, administradór fó ona karta ba suku tolu no iha dia 20 abril ne’e kedas hasoru malu iha postu hodi husu problema ne’e atu rezolve tuir sistema saida, sistema mediasaun, dilogu ka arbitrajen.
“Ha’u hatan sistema mediasaun ami hakarak buka kopera, ami konkorda malu ona iha administradór postu nia oin katak ami tenke liu husi dalan mediasaun ida para hadi’a tiha problema ne’ebé akontese,” dehan nia.
Iha parte seluk xefe suku Uai-oli, Avelino dos Santos, hateten, problema disputa rai la’os foin máka akontese maibé hahú kedas iha 2004 to’o ohin loron tanba falta konsiderasaun.
“Problema ne’e akontese tanba falta kosiderasaun ba malu atu kopera entaun iha asaun anarkizmu ba malu sobu lutu tanba liña kordenasaun no koperasaun máka ladun iha tanba buat hotu-hotu iha ona ninia akordu ne’ebé máka ami halo provizoriamente tanba rai ne’e sei iha disputa nia laran no parte ida labele halo lutu se halo ona parte husi uai-oli mós labele ba sobu ona ne’e konsiderasaun konjuntu ne’ebé ami halo iha eskuadra venilale,” xefe suku esplika.
Autoridade ne’e fundamenta, rai Tikiboro to’o ohin loron sedauk iha solusaun maibé na realidade sira halo nafatin entaun ida-ne’e máka hamósu problema ne’e, maibe buka dalan para atu rezolve tuir prosesu legál.
“Ita hotu-hotu moris iha nasaun direitu demokrátiku katak asaun saida máka ema ida halo tenke tuir prossesu legál ne’ebé máka iha no la taka dalan, maibé prosesu mediasaun ne’e la’o para fó liberdade ba ema halo movimentu komunidade parte suku tolu nian hotu,” nia infórma.
Entertantu antes ne’e mós estudante husi suku Uai-oli no joventude postu administrativu venilale hato’o nia ejijénsia ba autoridade lokál suku Uai-laha, Uatu-haco no Uai-oli inkluí administradór postu no munisípiu ho parte terras propridade nomos seguransa atu tur hamutuk hodi solusiona problema disputa rai ne’ebé akontese ne’e atu nune’e bele fó livre ba movimentsaun komunidade sira hodi kria páz no estabilidade iha rai venilale.
Jornalista : Pedro de Almeida
Asisten editór : Egidio Nono