Lafaek News—Prezidente Repúblika (PR) José Ramos-Horta hato’o parabens ba povu Tailándia sira iha mundu tomak ne’ebé selebra loron nasionál Hailandar no mós loron Aman Tailándia nian.
“Ha’u hato’o parabens ba povu Tailándia ba loron espesiál ne’e bainhira ema Tailándia no kolega Tailándia sira iha mundu tomak hanoin-hetan ho respeitu ninia Majestade Liurai Bhumibol Adulyadej. Ne’e mós Loron Aman Tailándia nian. Ha’u hato’o hau-nia parabens no desizaun ne’ebé diak liu ba Liurai Maha Vajiralongkorn (Raja Rama X), ba ninia povu no ba aman hotu husi Reinu Tailándia nian,” parabeniza Xefe Estadu José Ramos-Horta, liuhosi komunikadu imprensa ne’ebé jornalista Lafaek News asesa, (05/12/2023).
Timor-Leste no Liurai husi Tailándia iha relasaun diak no diak ne’ebé hahú molok ita-nia restaurasaun formál ba Independénsia iha 20 Maiu 2002. Tailándia sai hanesan nasaun dahuluk ne’ebé hari’i Embaixada ida-ne’ebé halai-sai iha Timor-Leste. No ami iha Embaixada iha Tailándia.
“Relasaun entre Timor-Leste ho Reinu Tailándia mai husi 1999, iha tinan rua nia laran, ami-nia amizade no parseria aumenta no konsolida,” dehan Ramos-Horta.
Ligasaun forte sira-ne’e enkoraja iha papel sentrál ne’ebé Tailándia hala’o, tuir mai nu’udar Prezidente ASEAN iha tinan 1999, hodi asegura papél boot ASEAN nian iha Konsellu Seguransa ONU nian ne’ebé autoriza ona Forsa Internasional ba TL.
Forsa Armada Royal Tailándia sai hanesan parte ida husi fronteira manutensaun dame ASEAN nian ne’ebé desloka ba TL ho INTERFET ne’ebé lidera husi Australia, tuir mai husi misaun UNTAET no UNMISET nian iha tinan 2000 to’o 2003.
“Tropa hamutuk 1.600 ajuda asegura pás no seguransa hafoin violénsia pos-referendum iha nasaun laran tomak,” Laureadu Novel ba Paz hatete.
Tailándia fó asisténsia iha Timor-Leste nia tranzisaun ba soberania tomak, ho kontribuisaun kontinjente Tailándia nian ba rekonstrusaun pos-konflitu liu husi programa dezenvolvimentu rurál sira, hametin konfiansa no hetan lejitimidade ba manutensaun pás Nasoins Unidas nian. Tailandes hala’o sira-nia misaun la’ós deit profisionál maibé ho empátika.
Ramos-Horta haktuir, iha tinan 1999, ofisiál militár Tailándia ida hetan nomeasaun nu’udar Visé-Komandante Forsa INTERFET. Bainhira INTERFET entrega ba UNTAET, ofisiál militár Tailándia na’in rua, Tenente Jenerál Winai no Tenente Boonsrang hetan nomeasaun nu’udar Komandante Forsa.
Embaixada Royal Tailándia atuál iha Díli, nu’udar eis-rezidénsia komandante rua ne’e nian. Nu’udar sinál amizade no agradese nian, Governu deside atu entrega fatin sira-ne’e ba Reinu Tailándia ba Embaixada Timor-Leste.
Relasaun bilaterál entre ita-nia nasaun sira aumenta ona dezde estabelesimentu reprezentasaun hotu-hotu entre Timor-Leste no Tailándia. Relasaun ida-ne’e mós hetan impaktu balun husi diplomasia dezenvolvimentu Tailándia nian liuhusi Ajénsia Kooperasaun Dezenvolvimentu Tailándia (TICA).
Governu Tailándia liuhusi TICA fó asisténsia téknika ba funsionáriu TL sira ne’ebé partisipa iha programa kapasitasaun iha área oin-oin hanesan diplomasia, edukasaun, agrikultura no setór saúde.
Oras ne’e iha estudante na’in ualu (8) husi setór saúde ne’ebé hala’o sira-nia estudu iha Tailándia, no sira sei kompleta sira-nia estudu iha 2024, Iha selebrasaun tinan 20 husi ami-nia estabelesimentu relasaun diplomátika, TICA oferese ona bolsa estudu tinan 20 ba TL.
Alén de programa no bolsa estudu Governu nian, iha programa ida-ne’ebé hetan apoiu husi Royal Alty Princesses Maha Carky Sirindhorn kontinua fó prémiu ba profesór sira ne’ebé diak liu kada tinan.
Liurai-feto mós iha projetu lima (5) iha Timor-Leste: na’in rua iha Gleno, na’in rua iha Hera no na’in ida iha Baguia, ho objetivu atu suporta programa ai-han eskola nian liu husi fornese instrumentu agríkola no apoiu finanseiru ba eskola sira-ne’e hodi fó kbi’it ba estudante sira atu kria auto-produsaun tuir filozofia ekonomia ne’ebé sufisiente. Projetu hirak-ne’e sei habelar ba munisípiu sira seluk iha tinan hirak oin mai.
Tailándia sai nu’udar advogadu forte ida ba TL nia aspirasaun atu tama ba ASEAN nu’udar membru tomak. TL hein hela atu tama iha ASEAN iha tinan hirak oin mai, hein katak iha tinan 2025, iha Malázia nia okos.
Iha parte seluk, TL fó apoiu konsistente ba kandidatura Tailándia nian iha instituisaun multilaterál sira hanesan kadeira membru la permanente iha Konsellu Seguransa nian Kandidatura, Komisaun Direitu Internasional, IMO, UNESCO no seluk tan.
Ikus maibé la’ós pelu menus ami hein ho interese maka’as atu nomeia Embaixadór Tailándia ba Timor-Leste.
Ikus liu, ha’u hein atu vizita Tailándia iha tinan oin mai hodi habelar liután amizade no ko’operasaun entre ita-nia nasaun rua.
Hau hein katak Maromak sempre fó ninia kmanek ba ninia povu no mós ba ema Tailándia nia bénsaun sira ho matenek ne’ebé la iha rohan no saúde ne’ebé di’ak.
Estajiada : Epifania I. Pinto
Editor : Agapito de Deus




