Lafaek News—Sekretáriu Estadu Arte no Kultura (SEAK) Hamutuk ho Centro Nasional Chega (CNC), Tersa (10/10/2023), ho inisiativa loke feira ba festivál fronteira 2023 ho tema “Interkámbiu Kultura ba Promove Rekonsiliasaun” eventu ne’e sei hahú iha loron 15 to 19 fulan Novembru 2023.
Sekretáriu Estadu Arte no Kultura, Jorge Soares Cristovão hatete, feira festivál Interkámbiu kulturál ba promove rekonsiliasaun ne’e sei hetan partisipasaun husi kota Kupang kabupaten Belu Malaka no Kefa.
“Festivál ne’e sei hetan partisipasaun husi kota Kupan kabupaten Belu Malaka no Kefa husi ita nian rasik liña ministerais sira ohin ami hahú kordena atu hola parte iha komisaun servisu ba realiza eventu ne’e rasik,” Jorge dehan.
Nia hatutan tan katak, Atividade ne’ebé mak atu realiza mak hanesan semináriu Coloqiu sei halo durante loron 3 no ba atividade festivál sei aprezenta dansa kulturál husi Negara Timur Timur (NTT) nomós feira ba joven sira hodi aprezenta sira nia talentu.
Iha sorin seluk diretór ezekutivu CNC Hugo Maria Fernandes haktuir, Liu husi ativedade interkambiu ne’e hodi hare’e fila-fali lasus kulturál ne’ebé mak iha tiha ona entre Timor ida antes Koloniá no Portugués Japaun ho Indonézia tama Timor Leste iha tempu pasadu.
“Interkambiu kulturál ne’e primeiru atu hare’e fila-fali lasus kulturais ne’ebé mak iha tiha ona antes Kolónia tama, Portugués tama Japaun no Indonézia tama mai Timor Leste, ita iha tiha ona lasus kulturais iha tempu bei’ala sira nian,” katak Hugo.
Diretór ne’e salienta tan, eventu ne’e ba promosaun no rekonsiliasaun no sei la halo rekonsiliasaun halo promosaun de’it hodi respeita Timor-oan ida-idak nia desizaun polítika no liu husi eventu refere oinsa Timor-oan sira bele hasoru malu no ko’alia ba malu.
Nia informa, Liuhusi festivál fronteira ne’e hodi projeta promosaun ba dame fraternidade umana no valoriza diversidade no pluralidade kultura entre Timor Leste ho Indonézia hodi promove konetividade no empodera komunidade ka sosiedade sira liuhusi aspetu kulturál no istória ne’ebé refleta no inspira interasaun sosiál bazeia ba prinsípiu respeita direitus umanus toleránsia no solidariedade umana no hari’i hikas kultura, matenek lokál, tradisaun no arte ne’ebé mak kontribui ba respeita valores umanu.
Entretantu delegasaun sira ne’ebé mak husi NTT ho komponente rua no kabupaten 4 kompostu husi ema na’in 200 kada kabupaten ida reprezenta ema na’in 50 ho delegasaun sira ne’e sei aprezenta sira nia kulturál.
Jornalista : Felix Fernandes
Editor : Paulo Collo




