Lafaek News–Koordenadór Jerál Kandidatu Prezidente Repúblika periodu 2022-2027, José Ramos Horta, Thomas do Rasario Cabral, tersa (22/02/22) hala’o ekontru ho reprezentante Misaun Obserbadór Eleitorál Uniaun Europeia (UE) hodi deskute preprasaun kandidatu prezidente sira hasoru eleisaun presidensiál.
Delegasaun Misaun Obserbadór Eleitorál Uniaun Europeia kompostu hosi Xefe Adjuntu Misaun Obserbadór Eleitorál Uniaun Europeia (UE), Alexander Gray ho ekipa Cristina Alves, Margarina Alves no Michel Hiauver aprezenta pozisaun UE hodi apoiu ekipa obserbadór internasionál lubuk ida sei akompaña direita prosesu eleisaun bele la’o ho susesu, justu no demokratiku iha teritóriu no diáspora.
UE preokupa mós kona-ba situasaun seguransa iha Timor-Leste, maibé Koordenadór Jerál Kandidatu Prezidente Repúblika periodu 2022-2027, Thomas do Rasario Cabral klarifika katak, asuntu seguransa kabe ba kompetensia Estadu no governu Timor-Leste hodi koloka forsa PNTL no F-FDTL.
Asuntu seluk tan ne’ebé toka maka iha enkontru armonia iha Sede Nasionál Kandidatu Independente, José Ramos Horta ho númeru surteiu 14 maka, UE preokupa kona-ba kandidatura sira nia preparituvu ba matéria ho programa akompañia, preparasaun lojistika ho administrasaun no kestaun tekniku seluk tan hanesan evita aktu krimi eleitorál.
Alende ne’e, EU mós preokupa kona-ba ema sira ne’ebé servisu iha sentru votasaun tenki imparsiál hodi garante sentru votasaun paralelu bele hala’o iha teritóriu Timor-Leste no estranjerus ho susesu.
Ita nia resposta ba sira kona-ba asuntu hirak ohin sira husu ne’e, responsabilidade Estadu nian, husi kandidatura ne’ebé CNRT apoiu Dr. José Ramos Horta, ami nia pozisaun mak sei hakribi violensia, ita tenke kria fatin ida paz, nune’e eleisaun bele la’o ho susesu, tanba eleisaun ba tinan ida ne’e importante tebe-tebes atu estadu ne’e funsiona ho di’ak. CNRT informa ona ba estrutura to iha baze, atu mantein paz no estabilidade iha rezultadu eleisaun bele la’o di’ak liután,” dehan Thomas.
Thomas hatete, EU mós preokupa kona-ba kobertura média sira nian imparsial ka lae durante prosesu kampaña too eleisaun, maibé asuntu ne’e kabe ba kompetensia Konsellu Imprensa no media sira iha Timor-Leste hodi aprezenta sira nia proposta ba STAE, CNE no Konsellu Imprensa maka sei kontrola direita servisu orgaun komunikasaun sosiál ne’ebé hetan ona akreditasaun no jornalista sira tenki iha kartaun karteira profisionál.
Sira nia preokupasaun kona-ba kobertura media, bele imparsial ka lae, tanba ne’e mak ami hatete ba sira, katak se media misaun observador nia papel atu ko’alia ho Konsellu Imprensa. Ba kandidatu ami buka meius hotu-hotu, oinsa ami nia programa ne’e media sir abele halo kobertura hodi hato’o ba povu,” Thomas informa.
CNRT fó ona formasaun ba fiskais partidu nian hamutuk 5600 liu, no fiskais sira ne’ebé atu hetan kredensial iha STAE hamutuk 5.439 destaka iha sentru votasaun sira hotu iha teritoriu nasional no diaspora.
Entretantu,VIII Governu Konstitusionál liuhosi Ministériu Administrasaun Estetál (MAE) ho Sekretariadu Tékniku Administrasaun Eleitorál (STAE) prepara kondisaun hotu hodi realiza eleisaun presidensiál iha fulan Marsu 2022.
Tuir dadus provizóriu resensiamentu eleitorál no atualizasaun baze de dadus 2021, eleitór hamutuk 857.487 ne’ebé kompostu hosi Munisipiu AIleu 33.727, Ainaro, 44.571, Baucau 95.142, Bobonaro 69.822, Covalima 47.935, Dili 190.750, Ermera 82.931, Lautem 48.297, Liquça 50.965, Manatutu 35.422, Manufahi 40.308, RAEOA 51.005 no Viqueque hamutuk 59.612.
Entretantu, kona-ba dadus resensiamentu eleitorál ba eleitór sira iha Asutralia 1.489, Koreia do Súl 1.262, Irlandia 1.251, Portugál 762, no Reinu Unidu hamutuk 2,236. (remata).




