Lafaek News–Administrador Postu Maucatar, Laurentino de Jesus Apresia ho Prezensa movimentu feto progresivu (MoFep) no programa prosesa aihan lokal ba hahan modernu (Food processing) Iha suku Matai.
Nia hateten, vizaun no misaun hosi movimentu feto progresivu ne kondis duni ho situasaun atual katak, Formasaun konaba lideransa, sosializasaun lei violensia bazeia ba Jeneru, sosializaun lei abuzu seksual hasoru labarik minoridade, empodera feto ka halo feto Iha kapasidade no poder atu deside ba Nia Moris rasik ne, importante tebes ba komunidade liu-liu ba Feto suku Matai.
Enkuantu konaba prosesu aihan lokal ba hahan modernu, nia dehan programa ida ne mos importante no presiza implementa hodi valoriza produtu lokal sira nebe suku iha.
“Programa rua ne kapas tebes, Hau kontente tanba Iha feto potensial sira bele hanoin no Iha Hanoin diak, implementa programa ida hanesan ne Iha suku Matai, dala Ruma ita ho ita maka fahe informasaun ba malu ne diak Liu tan, tanba bele nakloke ba malu, Liu Liu kuandu problema ne akontese ona Iha Uma kain ida,” nia Apresia, iha Maucatar, Segunda (13/07).
Tamba tuir nia hatene, Postu Maucatar liu-liu Iha suku Matai, Kazu Violensia Mai ho numeru nebe Aas, tanba ne programa MoFep ne relevante duni.
Nia espera, Liu hosi programa MoFep ba aktividade sosializasaun ne’e bele envolve hotu Feto no mane Sira Iha suku Matai, atu nune bele Iha kunesementu diak ba lei sira no hamenus numeru Aas nebe iha.
Iha Fatin hanesan, Koordenador Movimentu Feto progressive (MoFep), Remigia Caldas kontente tanba movimentu ne hetan apresiasaun diak hosi Administrador Postu maucatar.
“Hau kontente tanba aktividade nebe movimentu iha ne, hetan asetasaun hosi Administrador hodi implementa iha suku Matai,” nia hateten.
Remigia espera, feto suku Matai bele kolabora, servisu hamutuk, atu aktividade nebe MoFep implementa iha baze, bele Lao ho susesu.

Iha Fatin hanesan, Koordenador programa prosesa aihan lokal ba hahan modernu, Efigenia de Araujo hateten, programa prosesa aihan lokal ba hahan modernu ka food processing ne hanesan programa foun Ida Iha suku Matai, no foin maka atu implementa.
Nia hatutan, material ba prosesu aihan 1lokal ne Iha ona, hein utiliza deit ona, material Hirak ne oferese hosi world vision.
“Ami Nia material Sira NE Iha ona, Hein Ami halo aktividade ho faan, no rendementu hosi aktividade ne, Ami ba Rai Iha Kooperativa,” nia dehan.
Programa ne, nia dehan, envolve joven feto sira, no feto ho idade nebe se’i bele servisu.
“Tanba Ami Iha mehi ida, ami hakarak loke catering Ida Iha suku Matai,” nia hakotu.
Jornalista: Venidora Oliveira


